Pozeráme von, mimo seba. Hľadáme tam naplnenie, šťastie, radosť, istoty. Niekoho alebo niečo, čo/kto nás vyladí, objíme, vypočuje, zabaví, vyplní prázdnotu. A stávame sa závislými.
To, ako sa budeme mať, závisí od vonkajších okolností. A takto bezmyšlienkovite jeme, nakupujeme, vyhľadávame nezdravé vzťahy, nadmieru pozeráme do telefónov, sledujeme seriály, zahlcujeme sa, prokrastinujeme, stále niečo robíme, nevieme byť v tichu, máme strach zo samoty, sme workoholici … Naša spokojnosť a rovnováha preto nie sú stabilné. Bojíme sa prázdnoty.
Stav harmónie má byť pevný, neotrasiteľný. A preto musí v prvom rade vychádzať zvnútra. Z lásky k sebe. Vedieť povedať áno sebe. Mať zodpovednosť primárne voči sebe. A mať sa dobre, a preto sa tešiť z toho, čo sa deje okolo mňa. Nie mať sa dobre vďaka tomu, čo sa deje okolo mňa.
Vy ste tí, ktorí to máte v rukách, len sa treba rozhodnúť.
