Túžime po láske.
Tej pravej láske. Cítime, že to je zmyslom. Aby nás niekto miloval. Dával nám pocit hodnoty, šťastia, naplnenia. Keď odíde, odídu aj tieto pocity. Takto nám to ukazovali. Takto sme to xkrát videli a zažili. A takto vznikla závislosť.
Hľadáme niekoho, kto nám dá lásku. A hľadáme vonku. Pritom ju máme stále pri sebe. Jediný človek, od ktorého môžeme lásku vyžadovať a ktorý nám ju môže nepretržite dávať, sme my sami. Ak by sme všetci v sebe znovuobjavili túto schopnosť, prestala by vo vzťahu existovať závislosť, vyžadovanie, lipnutie, chcenie, očakávanie, bolesť.
Láska je sloboda
Ak sa spoja dvaja, ktorí lásku hľadajú, vznikne závislosť. Ak si ju nevedia dať aj sami, stále ju budú vyžadovať od toho druhého. Ak nedostanú svoju „dávku“, bude to mať dopad na ich pocity. Ak sa však spoja dvaja naplnení vlastnou láskou, môže vzniknúť láska skutočná. Obohacujúca, dávajúca priestor, rešpektujúca, chápajúca. Láska druhého človeka je bonus. Nie je prostriedok k vlastnému naplneniu, vyplneniu prázdnych miest.
Ako si teda dať lásku?
Predstavme si, čo sme ochotní spraviť, keď po niekom túžime. … Teraz si predstavme, že my sme objektom nášho záujmu. A spravme všetky tie veci, ktoré nás napadli pri prvej vete, pre seba. Tú starostlivosť, pozornosť, záujem, dávanie sa na prvé miesto, nájdenie si času pre seba vždy keď to tak pocítime …
Čo robíme pre partnera/partnerku alebo čo vyžadujeme, aby robili pre nás, je našim „vodítkom“. To sú veci, ktoré si v dostatočnej miere potrebujeme dať sami. Ak si myslíme, že druhý niečo potrebuje, aj keď o to nepožiada, potrebujeme to my. Ak si myslíme, že by sa mal niekto voči nám správať určitým spôsobom, potrebujeme sa tak správať sami k sebe.
Každý máme svoj rovnako naplnený pohár
Nepotrebujeme dávať z neho odpiť a ani piť od ostatných. Keď sa stretnú dvaja s plným pohárom …
Alexandra Petrášová
kouč & mediátor
